LaVerdaKoro_061

LaVerdaKoro_061

テキスト

La ĉefo de Marija kompreneme konsentas pri kelkhora libertempo. Ili senvorte rapidas tra la bone konataj stratoj al la lernejo, kie nun troviĝas la klubejo de la Esperanto societo. Nadai pense adiaŭas de ĉio; de la stratoj, de la domoj, de la primitive ligna trotuaro, de la <urba parko.>, de ĉiu konata kaj nekonata vizaĝo sur la stratoj. Li adiaŭas kaj lia mano tenas forte, kvazaŭ spasme ŝian manon.
Ili preterpasas la iaman hejmon de Iĉio Pang, Nadai salutas lian patron. La maljuna ĉino sen resaluto sidas plu kaj pipfumas. Lia rigardo direktiĝas ien al la fora malproksimo.
En la klubejo la famo pri la foriro de Nadai jam estis alvenanta antaŭ lia aprero kaj la geamikoj decidis, ke kelkaj, kiuj povas, vojaĝos al Vladivostok por diri koran adiaŭon al la instruisto kaj fondinto de la societo. La membroj de la unua kurso estas tre silentaj. La prema humoro havas efikon ankaŭ al la aliaj membroj… Kaj denove vortoj, vortoj, oraj bondeziroj.
La maljuna Kuratov kortuŝite premadas la manon de Nadai.

—–Frato, ne forgesu nin kaj estu sana!
Li ne povas paroli pli. La kutima oratoraĵo haltas ĉe lia gorĝo premata de emocio. Li ĉirkaŭprenas kaj kisas lin. Unu post la alia la malnovaj geamikoj paŝas al li kaj ili donas la adiaŭan kison. La okuloj de Nadai ne ridas plu. La ĝojo dronas en malĝojajn pensojn.
Ĉiu ŝtele rigardas al Marja. Ŝi staras senmove kaj ŝia pala vizaĝo estas tiel rigida, kiel iam tiu de Sunfloro,. Larmoj ne estas en ŝiaj okuloj. Ĉio, kion ŝi vidas, rememorigas al ŝi la unuan poemon de Iĝio Pang.Ĝin ĉiuj lernis ja parkere. 

(TM)
 マリアの上司は「ここはいいから」と数時間の休みをくれました。彼らは無言で、良く見知った道を学校へと急ぎます、そこは今はエスペラント会の集会所がある所です。ナダイは思いの中で全てに別れを告げています;通りに、家々に、素朴な木の歩道に、<市立公園>に、通りにあるそれぞれの良く知っている、そして知らない顔の全てに。 彼は別れをつげ、そして彼の手は強く、まるでひきつったように彼女の手をつかんでいます。
彼らはかつてのイチオ・パングの家を通り過ぎます。 ナダイは彼の父親に挨拶をします。年老いた中国人は挨拶を返さずに座り続け、パイプを吹かせています。彼のまなざしは何処か遠くの彼方を向いています。
集会所では ナダイの出発のうわさは彼が来る前にもう届いていて、友人たちは決定していました、行ける者、何人かは先生でもあり会の創立者でもある彼に心からの別れを言う為にウラジオストクまで行くことを。第一回の講習生たちはとても静かです。  (彼らの)重苦しい気分は他の会員にも作用しています。。。。 そして再び言葉、言葉、心からの祝福の。
年配者のクラトフは感動してナダイの手を握りしめます。
「兄弟よ、我々を忘れないで、そして元気であれ!」
彼はそれ以上話が出来なかった。常日頃の雄弁さは感極まってのどで止まっていた。彼は抱擁してキスをします。 一人また一人と古い友人たちは彼に歩み寄りお別れのキスをします。 ナダイの目はもう笑ってはいません。喜びは悲しみの思いの中に姿を消している。
それぞれがマリアを盗み見ます。 彼女はじっと立ちすくしています、そして彼女の青ざめた顔はかつてのスンフローロのそれのようにこわばっています。彼女の眼には涙はない。 彼女が見ている全てはイチオ・パングの初めての詩を思い出させます。みながそれを暗記して学びました。

経過

1.La ĉefo de Marija kompreneme konsentas pri kelkhora libertempo.

(TM)
マリアの上司は思いやりをしめし、数時間の休み時間を了承しています。
(UK)
自然すぎて、ははぁ、こうなるんですか」と感心したところ。
kompreneme konsentasの方では普通に「ここはいいから、行ってきなさい。」というだけで良さそうだ。
しかしpense adiaŭasをやってみなさいと言われたらどうしよう。
(TM)
「ここはいいから」は上司らしい言い方ですね。 生かしたいです。
→マリアの上司は「ここはいいから」と数時間の休みをくれました。 
はどうでしょうか? 

2. La kutima oratoraĵo haltas ĉe lia gorĝo premata de emocio.

(TM)
常日頃の雄弁さは感動に押さえつけられたのどで止まっていた。
(TM)
常日頃の雄弁さは感極まってのどで止まっていた。

コメントを残す

メールアドレスが公開されることはありません。 が付いている欄は必須項目です