Marta_065

テキスト

— Laborenspezo estas por mi certe afero tre grava, — ŝi diris, — tamen, kiam mi konvinkiĝis, ke mi ne povas rapide ellerni ĉion, kion mi bezonas scii, mi diris al mi, ke mi ne devas agi kontraŭ mia konscienco….
Farante interkonsenton kun mi, vi diris ja al mi, ke antaŭ ĉio kaj preskaŭ ekskluzive vi postulas de instruistino de via filino, ke ŝia instruado estu larĝa kaj fundamenta, ke ĝi ampleksu ĉiujn flankojn de la objekto… mi pri tia instruado ne povas eĉ revi… plue vi estis por mi tiel bona, ke krom nehonesta mi estus ankoraŭ sendanka, se mi….
Tiam Mario ne permesis plu al la malfeliĉa virino paroli.
Ŝi kaptis ambaŭ ŝiajn manojn, kaj, premante ilin forte en siaj manoj, ŝi diris: — Kara, amata sinjorino! mi certe ne povas refuti tion, kion vi diras pri vi mem, sed kredu al mi, ke estas al mi tre, tre dolore disiĝi de vi.eble almenaŭ mi povas per io esti utila al vi… mi havas konatojn, rilatojn….
— Sinjorino, — diris Marta, levante la okulojn, — mia sola dezirego estas ricevi la eblon labori….
— Sed kiel, en kio vi volus kaj povus labori? — rapide demandis la mastrino.
Marta longe silentis.
— Mi ne scias, — ŝi fine diris per mallaŭta voĉo, — mi ne scias, kion mi povoscias, ĉu mi ion bone povoscias.
Ĉe la lastaj vortoj ŝiaj palpebroj malleviĝis; en la voĉo tremis profunda humiliĝo.
— Eble vi volus donadi lecionojn de muziko?

Unu el miaj parencinoj ĝuste nun serĉas iun, kiu donadus lecionojn de muziko al ŝia filino.
Marta neante skuis la kapon.
— Ne, sinjorino, — ŝi diris, — en la muziko mi estas ankoraŭ dekoble pli malforta, ol en la franca lingvo.
Mario enpensiĝis.
Ŝi tamen ne ellasis la manon de Marta el siaj manoj, kvazaŭ ŝi timus, ke tiu virino ne foriru de ŝi sen ricevo de konsilo kaj helpo.
— Eble, — ŝi diris post momento, — eble vi laboris almenaŭ iom en sciencoj naturaj?
Mia edzo edukas junan knabon, kiu malfacile progresas en la lernejo, tial por lin helpi, por kunripetado….
— Sinjorino, — interrompis Marta, — miaj scioj en la regiono de la sciencoj naturaj estas tiel supraĵaj, ke ili estas preskaŭ nenio….
Ŝi iom ŝanceliĝis kaj post minuto diris plue: — Mi scias iom desegni. Se vi konas iun, kiu bezonus lecionojn de desegnado….
Mario post momenta pripenso neante skuis la kapon.
— Kun ĉi tio, — ŝi diris, — estas plej malfacile… malmulte da homoj lernas desegnadon, kaj krom tio plejparte instruas ĝin viroj….
Jam tia estas la kutimo.
— Sekve, — diris Marta, premante la manon de la mastrino, — restas al mi nur diri al vi adiaŭ kaj danki vin por la boneco kaj afableco, kiun vi montris rilate min.

(UK)「労働収入は私にとってたしかにとても大切なことです」、と彼女は言った、「しかし知るべきことをすべて速やかに習得することができないと納得したとき、私は自分にこう言い聞かせました、良心に反する行為をしてはいけない…
私と合意するとき、あなたはこうおっしゃいました。何よりもまず、ほとんどそれだけだと言っていいくらいに、あなたがお嬢さんの女性教師に求めることは、その教育が幅広く基本的であること、物事のあらゆる側面を含んでいること…そのような教育については私には夢想することさえできません…そのうえ、あなたは私にたいそう良くしてくださったので、それは正直とは言えない上にさらに恩知らずになってしまうことでしょう、もし私が…」
そのときマリオはその不幸な女性がそれ以上話すのを止めさせた。
彼女はマルタの両手をとらえ、そして、それを自分の手に強く握って言った。「ねぇ、愛しい方!確かにあなたがご自分についておっしゃったことを否定はできないわ。でも信じて欲しいの、あなたと別れるのはとても、とても辛いのよ。
ひょっとすると、少なくとも私は何かしらあなたのお役に立てるのではないかしら…私には知り合いがいるし、関係を…」
「奥様」、マルタが目を上げて言った、「私のただひとつの強い望みは可能性を得ることなのです、働くための…」
「でもどのように?どんなことで働きたいの、そして働けそうなの?」、女主人は急いで尋ねた。
マルタは長い間黙っていた。
「わかりません」、彼女はついに小さな声で言った、「わからないのです、私は何ができるのか。何かをうまくできるのかどうか」。
最後の言葉で彼女は伏し目がちになった。深い屈辱が声の中に震えていた。
「もしかして音楽の授業をしたいかしら?
親戚の一人がちょうどいま、お嬢さんに音楽の授業してくれる人を探しているの。」
マルタは首を振って否定した。
「いいえ奥様」、彼女は言った、「音楽にはフランス語よりもさらに10倍以上弱いです」。
マリオは考え込んだ。
彼女はしかしマルタの手を自分の手から離さなかった。ちょうどその女性が助言と援助を受け取らないまま彼女のもとを立ち去らないで、と懼れるかのようだった。
夫が学校では進歩が難しい若い少年を教えているのだけど、だから彼を助けるために、復習のために…」
彼女はいくらか躊躇して、少し経ってからさらに言った、「いくらか描くことはでいます。もしあなたが誰か絵を描く授業が必要な方をご存じなら…」
マリオは少し考えた後、首を振って否定した。
「これについては」、彼女は言った、「一番難しいわ…描くのを学ぶ人は少ないですし、その上、それを教えているのはたいてい男性で…
もう、そんな習慣になっているの」。
「それでは」、マルタは女主人の手をにぎりしめて言った、「あと私に残されているのは、あなたにさようならを告げて、あなたが私に示してくれた親切と好意のことであなたに感謝することだけです」。 

経過

1. — Mi ne scias, — ŝi fine diris per mallaŭta voĉo, — mi ne scias, kion mi povoscias, ĉu mi ion bone povoscias. 

(UK)
「わかりません」、彼女はついに小さな声で言った、「わからないのです、私は何ができるのか。何かに良く通じているのかどうか」。
(TM)
povoscias,の繰り返しです。作者は意図してこの単語を繰り返した、とおもうのです。あまりうまく訳すと、その意図が消えるかも。
(UK)
**なるほどそうですね。
「わかりません」、彼女はついに小さな声で言った、「わからないのです、私は何ができるのか。何かをうまくできるのかどうか」。2. Ĉe la lastaj vortoj ŝiaj palpebroj malleviĝis; en la voĉo tremis profunda humiliĝo. 
(UK)
最後の言葉で彼女の瞼は下がった。深い屈辱が声の中に震えていた。
(TM)
      彼女は伏し目がちになった
(UK)
**まずい。この場面で瞼が下がるはおかしいですね。
最後の言葉で彼女は伏し目がちになった。深い屈辱が声の中に震えていた。
3. — Ne, sinjorino, — ŝi diris, — en la muziko mi estas ankoraŭ dekoble pli malforta, ol en la franca lingvo. 
(UK)
「いいえ奥様」、彼女は言った、「音楽にはフランス語よりももっとはるかに弱いです」。
(TM)
10倍よりはるかに(もっと)弱い
(UK)
**ここで数字が出てくるのはおかしいと感じたのですが10倍と書いているから10倍ですね。
「いいえ奥様」、彼女は言った、「音楽にはフランス語よりもさらに10倍以上弱いです」。

4. Ŝi tamen ne ellasis la manon de Marta el siaj manoj, kvazaŭ ŝi timus, ke tiu virino ne foriru de ŝi sen ricevo de konsilo kaj helpo. 

(UK)
彼女はしかしマルタの手を自分の手から離さなかった。まるで彼女の助言と援助を受け取らずにマルタが立ち去るのを懼れるかのようだった。
(TM)
まるで彼女の助言と援助なしに彼女の元から去らないで、おそれるように。neforiru…この気持ちが強いのでそのまま訳した
(UK)
**そうします。
彼女はしかしマルタの手を自分の手から離さなかった。ちょうどその女性が助言と援助を受け取らないまま彼女のもとを立ち去らないで、と懼れるかのようだった。

5. Mia edzo edukas junan knabon, kiu malfacile progresas en la lernejo, tial por lin helpi, por kunripetado…

(UK)
夫が学校では進歩が難しい若い子供たちを教えているのだけど、だから彼を助けるために、復習のために…」 
(TM)
複数ではない 
(UK)
**本当だ。個人ですね。こういうのって補修クラスみたいなものかなという固定観念がありました。
夫が学校では進歩が難しい若い少年教えているのだけど、だから彼を助けるために、復習のために…」

6. Ŝi iom ŝanceliĝis kaj post minuto diris plue: — Mi scias iom desegni. Se vi konas iun, kiu bezonus lecionojn de desegnado….  

(TM)
動揺して、より ちゅうちょして がよろしいか 
(UK)
彼女はいくらか動揺して少し経ってからさらに言った、「いくらか描くことはでいます。もしあなたが誰か絵を描く授業が必要な方をご存じなら…」
(UK)
**彼女はいくらか躊躇して、少し経ってからさらに言った、「いくらか描くことはでいます。もしあなたが誰か絵を描く授業が必要な方をご存じなら…」

7. — Sekve, — diris Marta, premante la manon de la mastrino, — restas al mi nur diri al vi adiaŭ kaj danki vin por la boneco kaj afableco, kiun vi montris rilate min. 

(UK)「それでは」、マルタは女主人の手をにぎりしめて言った、「あとは、あなたにさようならを告げることと私について親切と好意を示してくれたあなたに感謝することしか私には残っていません」。  
(TM)
restas al mi, 私に残っているのは、(残されたのは)~だけです。
否定で終わるよりもきっぱりした言い方にマルタは変わってきた?
(UK)
**「それでは」、マルタは女主人の手をにぎりしめて言った、「あと私に残されているのは、あなたにさようならを告げて、あなたが私に示してくれた親切と好意のことであなたに感謝することだけです」。 

Marta_064      Marta_066

コメントを残す

メールアドレスが公開されることはありません。 が付いている欄は必須項目です